Je všeobecne známe, že psy sa geneticky vyvinuli z vlkov. Respektíve s psovitých šeliem. Vedci sa výskum snažili určiť presný moment v histórii, keď po prvý krát po zemi, kráčal pes, tak ako ho poznáme dnes.

Pozostatky, "pravekého psa", boli objavené počas ťažby čadiča v Nemecku v roku 1914. Bol pochovaný s dvoma ľuďmi asi pred 14 220 rokmi. Archeologické dôkazy a analýza DNA odhalili, že robia z tohoto zvieraťa prvý nesporný príklad psa. Existujú však aj iné teórie, ktoré naznačujú, že psy môžu byť v skutočnosti ešte staršie. Psy sa začali oddeľovať od vlkov približne pred 16 000 rokmi v juhovýchodnej Ázii. Predkovia psov, ktorých dnes poznáme sa možno prvýkrát objavili v regiónoch súčasného Nepálu a Mongolska v čase, keď boli ľudia ešte lovcami a zberačmi.Ďalšie dôkazy naznačujú, že asi pred 15 000 rokmi sa rané psy presťahovali z južnej a strednej Ázie a rozptýlili sa po svete, súčasne s migráciou ľudí.

Kedy sa psy prvýkrát stali domácimi miláčikmi?

Existuje niekoľko sporov o časovej osi histórie psov a ľudí. Väčšina vedcov a psích genetikov sa zhoduje na tom, že psy prvýkrát skrotili lovci (zberači) asi pred 9 000 až 34 000 rokmi, čo je taký široký časový rámec. Najnovšie štúdie naznačujú, že ľudia mohli po prvýkrát domestikovať psov asi pred 6 400 až 14 000 rokmi, keď sa počiatočná populácia vlkov rozdelila na východoeurópskych a západoeurópskych vlkov, ktorí boli domestikovaní nezávisle od seba a pred vyhynutím dali vznik dvom odlišným psovitým populáciám.Psy, ktoré zostali vo východnej Eurázii, mohli byť prvýkrát skrotené paleolitickými ľuďmi v južnej Číne, zatiaľ čo iné psy nasledovali ľudské kmene ďalej na západ do európskych krajín. Genetické štúdie zistili, že genómy všetkých moderných psov sú najbližšie k európskym psovitým šelmám.

Pôvod väzby medzi človekom a psom

Teória naznačuje, že vzťah medzi týmito dvoma druhmi začal, keď sa ľudia presťahovali do chladnejších euroázijských oblastí. Paleolitickí psi sa prvýkrát začali objavovať v rovnakom čase, pričom sa im v porovnaní s ich vlčími predkami vyvinuli kratšie lebky a širší mozgový obal a ňufák. Kratší ňufák nakoniec viedol k menšiemu počtu zubov, čo mohlo byť výsledkom pokusov ľudí vychovať zo psov agresivitu. Predkovia moderného psa mali veľa výhod zo života v blízkosti ľudí, vrátane zvýšenej bezpečnosti, stáleho prísunu potravy a väčších šancí na rozmnožovanie.

Psy v staroveku

V Európe, na Strednom východe a v Severnej Amerike boli v hrobkách a zvitkoch vyobrazenia psov, ktorí lovili zver. Psy pochovávali so svojimi pánmi už pred 14 000 rokmi a v kryptách strážili sochy psovitých šeliem. Číňania vždy kládli veľký dôraz na psy. O psoch predpokladalo, že majú posvätnú krv, takže psia krv bola nevyhnutná v prísahách a oddanostiach. Psy boli tiež obetované, aby zabránili nešťastiu a zabránili chorobám. Psie obojky a prívesky zobrazujúce psov sa našli aj v starovekom Sumeri, ako aj v starovekom Egypte, kde boli považovaní za spoločníkov bohov. V týchto spoločnostiach sa psy mohli voľne pohybovať a chránili aj stáda a majetok svojich pánov.

Vývoj rôznych plemien psov

Ľudia už mnoho rokov selektívne šľachtili psov, aby zdôraznili priaznivé vlastnosti, ako je veľkosť, pastierske schopnosti a silná detekcia pachov. Lovci (zberači) si napríklad vybrali vlčie šteniatka, ktoré vykazovali zníženú agresivitu voči ľuďom. S úsvitom poľnohospodárstva prišli pastierske a strážne psy, ktoré boli chované na ochranu fariem a boli schopné tráviť škrobovú stravu. Zdá sa, že odlišné plemená psov boli identifikované až pred 3 000 až 4 000 rokmi, ale väčšina typov psov, ktoré máme dnes, bola založená v rímskom období. Pochopiteľne, najstaršie psy boli s najväčšou pravdepodobnosťou pracovné psy, ktoré slúžili na lov a stráženie.

Zo zivota psov logo
TPL_BACKTOTOP