Zavoláš svojho psa a on na teba len pozrie, otočí sa a pokračuje v tom, čo robí? Čo s tým? Prečo omieta reagovať? Problémov môže byť niekoľko.
Prvým problémom môže byť to, že on je vodca svorky a že on rozhoduje, nie vy. Druhým problémom môže byť to, že on sa výborne zabáva a vy svojím povelom ho chcete vytrhnúť z toho, čo práve robí a tak vás začne jednoducho ignorovať aj napriek tomu, že možno vie, že príde trest. Takže, ako to zmeniť? Nuž predovšetkým, ak my sme pánom svorky a nie náš pes, je potrebné u psa "vypestovať" pozitívnu reakciu na to, že ho voláme k sebe. Aby to volanie malo vždy svoj účel. Aby to nebolo len o tom, že ho privolám bez dôvodu. Len tak - Puňťo - k nohe! Psa by sme mali k sebe zavolať ak hrozí nejaké nebezpečenstvo (napríklad na ulici by ho mohlo prejsť auto), alebo mu chceme dať napiť, alebo ho chceme pochváliť za niečo čo práve urobil (napríklad maškrtou), alebo ak je na voľno - dať mu vôcku na nevyhnutne potrebný čas, aby to pochopil, že je to len na chvíľu (napríklad než prejdeme spolu cez nejakú prekážku) alebo mu dáme vôcku "natrvalo" a on už vie, že sa ide domov a hry v parku skončili. Psa by sme mali týmto spôsobom trénovať tak, aby sme v ňom nevyvolávali pocit "zas už dačo pániček chce", ale aby si pamätal, že naše volanie má svoj reálny dôvod. Je to ako s našimi deťmi. Ak ich cepujeme bez významu, ktorý by pochopili, začnú sa k nám správať ignoráciou. Vyžaduje si to trpezlivosť, dôslednosť a veľa opakovania. Pes nie je človek, ktorému sa niečo povie raz a očakávame že si to bude pamätať navždy.
