Človeka (ne psíčkara) hneď napadne keď k nemu pribehne psík, pohladkať ho ako prvé po hlave. Je to troška taký náš ľudský syndróm - zvykneme malé deti hladkať po hlave - po vlasoch a príde nám to také, akési prirodzené, pohladiť aj psa po hlave. Ale pozor. Pesy jeden druhého (pri stretnutí) "nehladkajú po hlave". Pes môže nadobudnúť pocit, že sa človek snaží nad ním prevziať kontrolu. Lepšie je natiahnuť ruku pomaly vpredu a nechať psa, aby si ju očuchal. Ale, i tu platí jednoduché pravidlo. Nestrkaj svoju dlaň psovi do tváre! Až potom, ak ma pes akceptuje nehlaďte psa po hlave, ale pod bradou, na krku alebo za ušami. Takýto kontakt pôsobí prirodzene a pes sa pri ňom cíti bezpečnejšie.
A vyhýbajte sa pritom priamemu pohľadu do jeho očí. Zatiaľ čo človek vníma očný kontakt ako prejav pozornosti , vo svete psov je to iné. Dlhý, priamy pohľad medzi dvoma psami znamená výzvu, alebo varovanie. Preto sa pes, ktorý vás nepozná, pohľadu vyhne. To je potrebné mať na pamäti. A sledujte signály tela psa pri hladkaní – sklopné uši, chvost medzi nohami znamenajú, že pes fyzický kontakt nechce. Pristupujte zboku – nikdy nie priamo zhora. Začnite neutrálnymi miestami – bok, plecia či chrbát.Rešpektujte individualitu psa – nie každému psovi sa kde čo páči (ako vám).
